Predchádzajúce články jasne informovali o viacerých aspektoch trestnej činnosti Milana Baláža. O jeho zákernosti nie je možné vôbec pochybovať, a chvála Bohu, aj o jeho primitívnosti (práve vďaka tomu všetko nekalé, čo tento zločinec spáchal, postupne vychádza na povrch). Ono totiž najhoršie pre primitíva je to, keď ho niekto presviedča o tom aký je vlastne génius.
Partnerka a spolupáchateľka v jednom.
Takúto blízku osobu a „mozog“ má aj Milan Baláž v podobe svojej súčasnej životnej partnerky Michaly Purdešovej. Táto „šalená východniarka“ (z obce Zborov v Bardejovskom okrese) dokázala v Milanovi Balážovi „prebudiť“, to čo nikdy nemal, nemá a vzhľadom na vek, už ani nebude mať (pocit génia v samom sebe). Veď Baláž celý svoj život robil len buď bieleho koňa alebo páchal násilnú trestnú činnosť, prípadne podvody cez pôžičky, prostredníctvom ktorých bral ľuďom strechu nad hlavou.
A práve preto zúfalo potrebuje svoju družku – spolupáchateľku Michalu Purdešovú, ktorá rieši účtovníctvo jeho podvodníckych firiem, ktoré majú vysoké nedoplatky. Jej kvalitu ako účtovníčky ilustrujú firmy Milana Baláža – Lektostav (dlh voči Daňovému úradu cca. 93 000 Eur), SEVET (dlh na dani vo výške cca. 10 000 Eur) a čerešničkou na torte je firma SUFA (dlh na dani vo výške cca. 780 000 Eur). Viac o problémových firmách Baláža nájdete v predchádzajúcich článkoch. Taktika Baláža a Purdešovej je vždy podobná – spáchajú trestný čin, ktorý sa vždy snažia na niekoho hodiť a hojne pritom využívajú vždy tých istých platených fake „svedkov“, najčastejšie ukrajinského pôvodu.
Michala má obrovský talent čo sa týka popudzovania ľudí voči sebe. Ako inak vysvetliť to, že sa jej partner Milan Baláž rozhodol v maximálnej miere poškodiť človeka, ktorý mu nehľadiac na Balážovú povesť viac krát pomohol vo veľmi ťažkých životných chvíľach? Myslím tým údajné „vykradnutie“ Balážovej luxusnej nehnuteľnosti v Čičmanoch, o ktorej som písal v minulom článku. V skratke, Baláž postavil v obci Čičmany luxusnú chatu prostredníctvom príspevku z Poľnohospodárskej platobnej agentúry. Napriek tomu, že Zmluva s PPA predpokladala 50 % spolufinancovanie zo strany investora, Baláž postavil celý objekt len z príspevku PPA (vďaka umelo nafúknutému rozpočtu). Keď sa PPA ohlásila na kontrolu, tak „odrazu“ Baláž zistil, že mu objekt „vykradli“ a nahlásil prípad polícii, ako aj poisťovni. A napriek tomu, že sa „vykradol sám“, ako aj spáchal poistný podvod, tak sa rozhodol krádež hodiť na trenčianskeho podnikateľa Erika Pavlisa. Len tak mimochodom, správcom objektu v Čičmanoch bola práve Michala Purdešová, ktorá mala na starosti ubytovanie + údržbu (podľa Správy PPA).
Advokátska, pardon „manažérska“ kancelária URBÁNI & Partners.
Na útok na Erika Pavlisa, ako aj na svoju obranu pred zákonom potrebuje samozrejme Milan Baláž aj iných vplyvných spojencov. A na toto si našiel banskobystrickú právnickú firmu URBÁNI & Partners s.r.o. (IČO: 36 646 181).
Kanceláriu založil ešte v roku 2006 JUDr. Rastislav Urbáni – syn nebohého známeho politika strany Hnutie za demokratické Slovensko – MUDr. Milana Urbániho.
Čitatelia s lepšou pamäťou si Milana Urbániho pamätajú napr. z tzv. „igelitkovej kauzy“, keď mal podľa médií vystupovať ako sprostredkovateľ finančného daru pre HZDS vo výške 7 mil. Sk od dôchodcu Rudolfa Trávnička. Dôchodca dar doručil v hotovosti v nákupnej igelitke. Taktiež média v súvislosti s menom Milana Urbániho spomínali aj tender na Ministerstve poľnohospodárstva v roku 2008, ktorého hodnota mala predstavovať až 900 mil. Sk.
Samotná právna kancelária má povesť „manažérskej“, nie „advokátskej“. Čo znamená, že nezahŕňa právnu kvalitu, ale skôr manažérov, ktorí za všimné vedia vybaviť „vybaviť veci“ na súdoch. Je verejným tajomstvom, s ktorými sudcami sa títo právnici pravidelne schádzajú na obedoch a s ktorými trávia spoločné dovolenky. Už sa ale vyskytlo aj viacej prípadov, keď svojim klientom právnici nasľubovali „vybavenie“ ich vecí na súdoch a vybrali mastné zálohy. Ale „skutek utek“, a zálohy samozrejme prepadli.
Načo potrebuje Milan Baláž, „počestný“ trenčiansky podnikateľ takúto kanceláriu? Veď prečo presťahoval tento podvodník všetky svoje problémové firmy do Banskej Bystrice, kde má sídlo aj „advokátsko-manažérska kancelária“ URBÁNI & Partners s jej prehnane výbornými vzťahmi s niektorými sudcami Okresného, resp. Krajského súdu, ako aj na polícii. On totiž dúfa, že sa mu jeho podvody v Banskej Bystrici prepečú vďaka spoločníkovi a konateľovi advokátskej kancelárie JUDr. Jurajovi Remšíkovi, ktorý pochádza z Trenčína (kde aktuálne žije aj Baláž) a s ktorým sa Baláž veľmi dobre pozná.
Príklad spolupráce Baláž – Purdešová – URBÁNI & Partners.
V roku 2004 bola založená spoločnosť E – RAN Slovakia spol. s r.o., ktorá sa počas nasledujúcich rokov stala jednotkou v oblasti obnovy bytových domov. Vlastnila ju dvojica trenčianskych podnikateľov Erik Pavlis a Andrej Demjanovič. Firma logicky disponovala veľmi slušným majetkom a práve v tom čase sa ešte „kamarát“ Erika Pavlisa a Andreja Demjanoviča – Milan Baláž – rozhodol k majetku spoločnosti dostať.
Práve preto nahovoril svojho kamaráta Róberta Tomana majiteľa firmy Toman a Cingel s.r.o., aby požiadal o vyhlásenie konkurzu voči E – RAN Slovakia (na základe vtedy existujúcej pohľadávky). A kto by mal právne zastupovať firmu Toman a Cingel ak nie firma Balážovho kamaráta advokáta Juraja Remšíka URBÁNI & Partners?
Okresný súd Bratislava I. niekoľko krát konkurzné konanie voči firme zastavil (prvý krát ešte v roku 2018), ale napriek tomu, už znechutení majitelia Pavlis a Demjanovič (ešte nevediac, že proti ním koná človek, ktorému dôverujú) začali hľadať potenciálneho kupca na firmu.
Našli ho v osobe údajného francúzskeho investora Paula Dinarta, ktorého im dohodil práve Milan Baláž. Ten sa v roku 2019 stal konateľom a v roku 2020 ovládol celý E – RAN Slovakia.
Paul Dinart.
Toto meno by ste v internetových vyhľadávačoch hľadali márne. Ide o neznámu osobu. Narodil sa 24. augusta 1978. Ako adresu udáva Rue de Moissons 40, Paríž, Francúzsko. Čo je zaujímavé, okrem slovenského a českého obchodného registra nie je dohľadateľný nikde. Pozrime sa teda na jeho „obchodné“ pôsobenie.
V Českej republike figuroval v dvoch spoločnostiach. Prvou z nich je Waintoga spring s.r.o. (IČO: 034 78 998). Paul Dinart bol jej jediným spoločníkom v období v období 2019 – 2025. Následne bola firma prepísaná na slovenského občana Mgr. Martina Hurtu z Martina. Dinart nikdy v tejto firme nefiguroval ako konateľ – jej jediným konateľom v období 2019 – 2024 bol opäť slovenský občan Daniel Tulis (9.1.1973). Za obdobie 2019 – 2025 spoločnosť odovzdala do zbierky listín len jednu účtovnú uzávierku za rok 2021. Spoločnosť nemala žiadne aktíva, ani pasíva, nevykazovala žiadne tržby, ani výsledok hospodárenia, ani žiadnych zamestnancov. Ešte krátky pohľad na konateľa Daniela Tulisa (bydlisko A. Sládkoviča 2098/6, Nové Mesto nad Váhom). Na Slovensku figuroval v niekoľkých spoločnostiach. Za zmienku stojí firma D+D REALITY, s.r.o. (IČO: 36 343 862), v ktorej pôsobil spoločne s príbuzným jedného z bossov mafiánskej skupiny „Sýkorovci“ Petra Čongrádyho. Ďalej firma DTS Slovakia s.r.o. (IČO: 51 211 394), ktorá aktuálne dlhuje na dani cca. 244 000 Eur alebo firma jzf s. r. o. (IČO: 47 743 841) s dlhom na dani vo výške 25 222,62 Eur. Rovnako firma PET SK, s.r.o. (IČO: 47 744 448) s dlhom na dani vo výške astronomických 451 321,95 Eur. Nehovoriac o tom, že aj samotný Daniel Tulis dlhuje Všeobecnej zdravotnej poisťovni 3 431 Eur. To nás privádza k myšlienke, že v prípade Tulisa ide len o „bieleho koňa“. Je zaujímavé, že „prestížny francúzsky investor“ si ako svojho konateľa vybral osobu ako Tulis, že?
Ďalšou českou firmou, kde figuroval a naďalej figuruje francúzsky „investor“, je spoločnosť Felionet Corp. s.r.o. (IČO: 083 98 399). Dinart tu figuruje od roku 2019 ako jediný spoločník. Jedinou konateľkou je česká občianka Andrea RŮŽKOVÁ (5.8.1994). V prípade tejto spoločnosti je Zbierka listín o niečo bohatšia než v prípade predchádzajúcej firmy. Podľa Výkazu ziskov a strát nemala firma v roku 2019 žiadne tržby ani náklady. Rovnako ani v rokoch 2020, 2021, 2022, 2023, 2024. Paul Dinart asi stále čaká na svoju príležitosť…
Na Slovensku Paul Dinart figuruje okrem firmy REKODOM (premenovaný E – RAN Slovakia) v dvoch ďalších spoločnostiach. V októbri 2019 sa stal (cca. na 20 dní) jediným spoločníkom dnes už zrušenej firmy LK Consulting, s.r.o. (IČO: 35 912 847). Čo je na tejto spoločnosti zaujímavé je to, že medzi jej spoločníkmi figuroval istý Richard Marko, ktorý je priamo prepojený s Milanom Balážom. Baláž urobil pre Marka kopec špinavej roboty, vrátane rôznych podvodov. Zmysel toho, aby sa francúzsky investor stal na jeden mesiac spoločníkom firmy a tá následne bola zrušená, je pre mňa nepochopiteľný.
Ďalšou spoločnosťou kde sa Dinart „mihol“ je Via – kom s.r.o. (IČO: 45 472 718), kde sa zdržal necelý rok 2020. Počas svojho pôsobenia stihol presťahovať spoločnosť do Londýna (Veľká Británia). A hop – firma k 31.03.2025 má na Slovensku dlh na dani vo výške 377 418,93 Eur. Nesmrdí to náhodou „Balážovinou“? Nejde o podobný scenár ako v prípade firmy SUFA?
Čo dodať k tomuto veľkému francúzskemu „investorovi“, ktorý v podstate pôsobí len ako „biely kôň“ pre podvodníka Milana Baláža? Na sociálnej sieti sa nachádza profil osoby, ktorá uvádza, že je Paul Dinart, ale informácie v rámci profilu sú „utajené“. Používa emailovú adresu pauldinart@yahoo.fr .
Dinart vo firme REKODOM.
Ale vráťme sa k spoločnosti E – RAN Slovakia (od roku 2021 REKODOM, s.r.o.). V roku 2020 sa Balážov kôň Paul Dinart stal jediným konateľom a spoločníkom v tejto spoločnosti. A „úspešne“ to za pomoci Milana Baláža a advokáta Remšíka z URBÁNI & Partners dotiahol až do vyhlásenia konkurzu, ktorý 16.08.2021 vyhlásil Okresný súd Bratislava I. . Účtovníctvo pre REKODOM v tom čase riešila partnerka Baláža – Michala Purdešová.
A čo si ešte pred vyhlásením konkurzu vymyslel Baláž? Jeho „biely kôň“ Francúz Dinart v mene firmy REKODOM podpísal v júni 2020 s firmou SEVET, s.r.o. (firma ktorú 100 % vlastnil Milan Baláž) nájomnú zmluvu na 20 rokov (!!!), v súlade s ktorou REKODOM prenajal firme SEVET viacero lukratívnych nehnuteľností. Pritom výška nájmu za všetko predstavovala smiešnych 1 500 Eur vrátane energií. Navyše nájomca fakticky neplatil ani cent, keďže nájom sa započítaval do vymysleného dlhu REKODOMu voči SEVETu. Následne Balážov SEVET tieto nehnuteľnosti prenajal ďalej za reálne trhové ceny. Čiže Baláž si prenajal od spoločnosti v konkurze nehnuteľnosti, za ktoré nikdy neplatil, ale ktoré ďalej prenajímal za trhové ceny. A takým spôsobom Baláž tuneloval REKODOM aj po vyhlásení konkurzného konania.
Tých „Balážovských“ tunelov bolo v prípade REKODOMu (nielen) ďaleko viac, ale o tom v ďalších článkoch…
About the Author
3 thoughts on “Spolupáchatelia Milana Baláža”